Prvá vec, ktorú na mňa urobilo dojem, keď som prišla do Saint John bol, že som si zrazu uvedomil, že som bol čínsky. Som iný ako ľudia okolo mňa. Oni sú Kanaďania a ja som čínsky. I didn’t have this feeling when I was in China because all others were Chinese too.

Potom som začal premýšľať, aké sú rozdiely. Postupne, Zistil som, rozdiely sú kdekoľvek! Napríklad, Brian, môj rodine rodič, spýtal sa ma na dezert po tradičné čínske jedlo uvarené som pre neho. Sklamanie v jeho tvári, keď som mu povedal, že to tam bolo žiadny dezert po čínske jedlo sa mi dokonca pocit, že som urobil niečo naozaj strašné. Hej, to je veľký problém pre Kanaďanmi, dezert! Existujú stovky príkladov, ktoré ukazujú kultúrny rozdiel, especially between the East and the West.

Pre prvých niekoľko rokov, všetko, čo som videl, boli rozdiely medzi mnou a ďalšími Kanaďanmi. To sa mi cnieť po domove a bola to ťažká doba. Však, s múdrosťou staroby a času, Uvedomil som si, že všetky rozdiely sú fakty, a tam bude bez ohľadu na to sa mi to páči alebo nie. Tiež, na druhej strane, máme viac podobností ako rozdielov, čo je viac zmysluplne pre mňa objavovať a venovať pozornosť. V podstate, všetci sme zostarnúť a zomrieť raz; všetci sme choroby, čas od času; my všetci často sa rozlúčiť s ľuďmi, ktorých milujeme a sme všetci niekedy robiť to, čo sme sa nerád. Sme viac než rovnaké rozdiel. Som veľmi rád, že som zistil, že a od tej doby s týmto záverom, Canada became my home.

Nie je moc môžem povedať s aktuálnym priestoru limitom, ale existuje veľa zdieľať. Milujem Kanadu a cítim dobré živobytie tu!

- Xin v meste Saint John, NB

-Obraz: © EdArias

Growing up as an immigrant child was hard. The first question I was often asked was “where are you from?” The easy answer was Pakistan. It was a part of me. Okrem, I thought living in Canada was difficult. I was bullied for being a “Paki”, my protective parents didn’t allow me to go to sleepovers and movies and my clothes smelled like the Pakistani spices my mom used in our traditional food. I was caught between two worlds and didn’t know how to reconcile them.

I am not sure when it happened but sometime during my elementary school years, saying that I was from Pakistan was no longer the easy answer to give. My memories and life in Canada became more familiar.  My parents encouraged me to celebrate and contribute to my new home and remember the one I left. I remember attending my Citizenship Ceremony and excitedly telling my 5^th grade teacher Mrs. Burnett that I was now a Canadian.

I volunteered at an MPP’s office and had my first trip to Ottawa where I called my mom from the Peace Tower at the Parliament of Canada in awe of where I was standing.

During my undergraduate years at the University of Toronto, I began to travel during the summers. Working abroad in various communities, I was asked the same question I had been asked in Canada “Where are you from?” I answered, “from Canada”

The next question was “Where are you really from?” In frustration, sometimes dismay, I would answer, “I was born in Pakistan but I grew up in Canada”. I was very proud of my Pakistani birth and early years but I was also very sure that my home was now Canada.

In 2009, my family decided to go back to Pakistan. I was excited and nervous. Before we left Canada, I remember thinking no one will ask me where I was from – I speak fluent Urdu, wear the traditional shalwar kameez and will not stand out in a crowd.

When we arrived in Lahore, I went out with my family and ordered a chana dish from a street vendor. I just started to eat it when a woman’s voice behind me quietly asked “App kahan se hain?” meaning “WherWhere are you from221;

I couldn’t believe it. Not here!

I was born only a few hours drive from Lahore in a town called Sargodha. I told her I was from Pakistan. She wasn’t convinced and asked again.

I said, “I was born in Pakistan but grew up in Canada.” We struck up a conversation and talked about our lives in different parts of world. I couldn’t help but think of the person I would be if my family had never left Pakistan. When I arrived back in Canada, I was overwhelmed by that unexplainable feeling of “home” when I saw Toronto.

Dnes, I still get asked where I am from. To say that I am Pakistani-Canadian is the easy and the right answer to give. I may have been born in one part of the world and relish in the few memories I have but Canada is my home. Together, the two places have made me who I am and for that, I am grateful.

-Sadia in Mississauga

Keď necháte Libéria usadiť v Kanade, to nebude trvať dlho rozpoznať veľa rozdielov v kultúre. Many Liberians back home would disagree with me because we believe that our culture is closely linked to North America since the country was established by free slaves from America. But it was quick for me to notice that our assertions are wrong.

Vedľa svojej krajine pôvodu, Žil som v troch rôznych krajinách na troch kontinentoch v poslednom desaťročí. Kanada je teraz štvrtý. Vzhľadom k mojej skúsenosti, to bolo pre mňa ľahké identifikovať kultúrne rozdiely. Čo nebolo ľahké, hoci, bolo pre mňa, aby sa prispôsobili zmenám v kultúre. This confirms a saying in my country that “old tree can’t be bind easily”.

Dva roky som pobýval v Kanade, Som bojoval s volaním starších ľudí podľa ich mená. Ak si myslíte, že o spoločenstvo vyznačujúci sa tým, seniori sú najväčšie veková kohorta, než budete rozumieť, čo musím prejsť každý deň. Ale to nie je problém pre moje 8 ročná dcéra, ktorá sa presťahoval do Kanady, keď jej bolo ešte len 20 mesiacov. Ona môže ľahko volať staršiu osobu o veku babičky svojim krstným menom. Stále pripomínať jej, že tam, kde sme prišli z toho nie je dovolené. Veríme, že názov volanie je prvým krokom v tom, "rešpekt". Takže rukoväte sú pripojené na názvy v závislosti na veku a stave medzery. Preto žiadame rodičov, v okolí sú buď strýko alebo teta. Aby sa zabránilo volanie krstné mená, I approach people without calling their name which at time looks awkward.

Tiež, Rýchlo som si všimol, že domáce zvieratá, či už je to mačka alebo pes je neoddeliteľnou súčasťou mnohých domácností. Obdivujem, ako sa zvieratá zaobchádzané s úctou a rešpektom. Často si hovorím, náklady na získavanie domáceho maznáčika, a ľúto tisícov ľudí v mojej krajine, ktorí žijú za menej ako dolár na deň. Kde som od, psy a mačky zaobchádzané odlišne. Kedykoľvek, moja dcéra mi hovorí, že chce byť Vet, Zaujímalo by ma, či by povedala ona vyrástla v Libérii. Vzhľadom k tomu, Vet nie je kariéra dieťa v Libérii bude zdať o zvieratách, pretože sa nikdy prijatá veterinári. Okrem, I can’t remember seeing a section in the groceries store for pet food.

Čo najviac cením, o ľuďoch v Kanade Atlantiku je ich pohostinnosť a ako sú prístupní. To ma udivuje, ako sa ľudia začať konverzáciu tým, že hovorí o počasí. Často idú takhle, "Máme dobrý deň dnes". Tento druh gesto, pre mňa, breaks all communication bearers and creates a platform for communication.

 - William v Saint John, NB

Aj keď som už hovoril plynule anglicky, keď som prišiel do Kanady, tam boli dni zápasí s angličtinou ma čaká, along with French.

Po 6 mesiacov žijúci v Moncton, moja žena a ja sa sťahoval do Ontária, vzhľadom k zamestnaniu Reson. Žili sme tam 2 rokov a 2 mesiacov. Bolo to odlišné od New Brunswick. I went to English LINC course there.

Bolo to v zime, keď sme sa presťahovali do Ontária. Keď už hovoríme o zime , kde som pôvodne prišiel z máme len pár dní sneh. Bolo to nesmierne šokujúce pre mňa vidieť množstvo snehu a silný ľad. Bolo to desivé. Všetko, čo som myslel bolo "Prečo som tu?"

Len som žil v Saint John pre 19 days now but I think I like the good mix of culture here.

I certainly have been home sick quite bad and have experienced some hard days coming from cultural differences as well but I can comfortably say that I am glad that I came here because I experienced something that I could not have expeNBenced back home.

- Shigeki in Saint John, NB

- Foto Credit: Fred Chartrand, Kanadský tlač

Volám sa Sophie a ja som z Francúzska. Som prišiel do Kanady v októbri minulého roka, 2012 in Saint John. I remember when I arrived, všetci používajú sa opýtať:

“Ó, nie ste kanadský? (pretože som samozrejme francúzskym prízvukom), Ste francúzština, od Moncton, Quebec City? Z Francúzska? Naozaj?! Prečo Saint John?”

Zdá sa nemožné, že francúzska dievča vybrať Saint John ako jej prvý destinácie v Kanade. Tak som sa odpovedať: “Ja len pridať svojho pána vo Francúzsku a bola to ideálny čas pre mňa mať svoju prvú skúsenosť v cudzej krajine,, mimo mojej zóny pohodlia, v inom jazyku, ale v zemi, v ktorej som sa stále cítim ako doma.” Bolo to naozaj smiešne, ako bol prekvapený ľudia, ktoré som “skutočné francúzskej”!

V skutočnosti Kanada bola pre mňa, predtým, než som prišiel, cudzej krajiny, ale v skutočnosti podobá Francúzsku . A tak je to úplne iné!!

Najskôr si myslíte, že francúzky jazyk je rovnaký, but not at all…Myslíte si, že nájdete rovnaké druhy potravale vôbec niet all, a nakoniec si myslíte, že zdieľame rovnaké “kultúra” ale zase je to naozaj úplne iná!

Táto krajina je naozaj veľký, veľkosť vozidla, cesty, stromy, dom, dokonca aj jedlo a obaly!

As a french person I will take the example of food.

Ak pôjdete do reštaurácie, časť je naozaj veľká. Ale je to v poriadku, ak nemáte dokončiť svoje jedlo si môžete vziať tašku psie! Už nikdy to videl vo Francúzsku. Chudobní kanadskej ľudia, ktorí prichádzajú do Francúzska, krajina dobrého jedla, a opustí stôl, sa stále hladujúci!

Znovu, v supermarkete, podiel uličky nie sú rovnaké. Uličky zeleniny sú veľmi malé, ale čipy, pizza, coca cola, mrazené potraviny, cukor, nezdravé jedlo sú dvakrát väčšie ako Francúzsko. Spomínam, že som hľadal čokoládové karte, aby moje vlastné tortu. Spýtal som sa človeka z obchodu a ukázal mi “pripravený príprava tortu”, Povedal som nie, ja chcem naozaj piecť môj torta, Povedal mi naozaj? Ale s tým je všetko pripravené? Nebol schopný nájsť ma, čo som hľadal. Kultúra potravín je naozaj iný!

Ale po lepšie pochopenie životného štýlu, počasie, teší tiež značnú časť potravy ako homár, Kanada je veľká krajina, v ktorej môžete začať nový život. Čokoľvek, čo chcete byť, si môžete vyskúšať v Kanade, and that’s why I fall in love with this country.

Vitajte v Kanade!

- Sophie v Saint John, NB

1) Ľudia v Saint John sú veľmi priateľskí, especially to newcomers.

2) There are not heavy traffic here and you have less chance to meet heavy traffic.

3) The climate here is better than any other cities in NB.

4) You can eat more fresh sea foods because it is seaside city.

Rovnako, Ľudia sú priateľskí je najdôležitejší dôvod, prečo by sme tu žiť. Po dvoch dňoch’ Dom poľovníctvo, sme si kúpili náš dom. Veľa priateľov kričal, že sme urobili šialené rozhodnutie, ale nikdy ľutovať nášho rozhodnutia. Žijeme dobrý život tu a moja dcéra má rád školské moc. Surely we try different sea foods very often.

To je moja poviedka. Aj keď to nie je zaujímavé,, it is really true.

 - Jian v Saint John, NB

The Multicultural and Newcomers Resource Center here has played a huge role in my life here. You get to meet people from all walks of life, and appreciate the different cultures around you. I have since graduated and I am now working for a company I love thanks to the multicultural center. I am glad I came here and decided to make this a second home for me.

 - Victoria in Saint John, NB

I was really excited as I was going to experience snow for the first time in my life. Very first day of the school, it was storming. I probably fall couple of time on the way to school in that day. The cold was unbearable for me. Still I found it was fun to cope up with the weather. The most beautiful thing I enjoyed after coming here was the environment of the school. Everybody is so welcoming and helpful. I was involved with different cultural club in the school. That gave me the opportunity to meet lots of friends from different part of the world. I am so blessed to have my two best friends whom I met at the University of New Brunswick Saint John. One is from Canada another one is from UAE.

After I completed my graduation, I was involved with the Saint John Multicultural and Newcomers Resource Center. Here again I meet lot of people from different region through different activities. So after I have moved to Saint John, I had the opportunity to learn about different culture, food and I am enjoying it every bit of it.

 - Nazma in Saint John, NB

Asi za mesiac po tomto výlete, Bol som najatý na University of New Brunswick (Saint John campus) v Medzinárodnom úrade. Musí naozaj páčilo, čo som chcel povedať o kubánskej kultúry, pretože v tej dobe, že to bolo pre všetky multikultúrnej zážitok. Spomínam si na svoju prvú deň myslieť si, že to, že to bude tak šialený, pracovať priamo s medzinárodnými študentmi, pretože som nemal multikultúrne zázemie a, again, nikdy naozaj odišiel Saint John. Na konci prvého dňa, hoci, I knew that I had found my passion.

Cez ďalšie 7 rokov, Mal som možnosť stretnúť so študentmi z celého sveta. Som súkromné ​​lekcie v kórejčine a mandarínky. Chodil som každý multikultúrnej akcie na akademickej pôde. Študoval som a dokončil môj Výučba angličtiny ako druhý jazyk certifikátu a učil zahraničných študentov. (Aj napriek tomu zostať v kontakte s mnohými, vrátane môjho prvého študenta, Yuki z Japonska.) Tiež som mal možnosť cestovať v rámci svojej práce na UNBSJ a som navštívil 11 krajiny za dva roky. Naučil som sa toho toľko počas tejto doby (vrátane skutočnosti, že svet je tak malý, ..... potom, čo sa stretol s mužom z Sussexe, NB, vyučovanie v Čile!). Aj keď nefungujú vôbec UNBSJ už, Som stále veľmi blízko k rade medzinárodných študentov - mnoho z nich absolvoval dnes. Niektorí sa odsťahovali z provincie, ale mnohí sú stále v New Brunswick, including Vicky from Kenya who graduated and now works full-time at the Royal Bank.

Prostredníctvom svojej práce,znovay sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí ma poznajú, (ktorý nie je príliš ťažké b / c, again, Bol som v Saint John celý svoj život) a ona vždy hovorí ľuďom, čo som urobil pre ňu. Malý ona vie, čo urobila pre mňa! Aj naďalej sa naučiť toľko od Vicky a ďalšie; moja vášeň pre multikulturalizmus odpustenie nikdy. A, to je, Bezpochyby, kvôli mojej láske zahraničných študentov, ako je Vicky, že som zaujal pozíciu - bol som jedným z prvých dvoch najatých osôb - ako začať Saint John Multikultúrna a informačné stredisko NováčikovNB, where I still work today.

- Mary v Saint John, NB

One day the father of two little boys approached me and asked if I might give his sons more English-sounding names.   My own opinion was that they might want to keep their names in order to hold onto something familiar in this new place.  But their father was adamant.

Premýšľate o tom teraz, Uvedomujem si, že otec a ja sme boli obaja lieči mená ako kultúrny symbol - ich otec chcel, aby názvy, ktoré by pomohli jeho chlapci sa zmestili do tejto novej kultúry, and I was thinking about their names connecting them to the culture they had left behind.

Vzal som túto záležitosť vážne. , I hit on two names that were as close sounding as I could come to the names they had arrived with.

V priebehu rokov som pozoroval a žasol vôľu a odhodlanie týchto vietnamských rodín, aby sa nové korene, work hard and thrive in their new home.   I wonder how Ian and Neil have fared with the names they were given as they launched into their Canadian lives.  I hope they’ve served them well.

- Mary v Alberte

- foto kredit: Utečenci čaká na transport do rybárskej lodi; PH2 Phil Eggman [Public domain], prostredníctvom Wikimedia Commons